wselico

ŽIVOT V OCEÁNOCH

Vo Svetovom oceáne je život rozvinutý neobyčajne bohato. Keď si uvedomíme rozmery tohto životného priestoru, je zrejmé, že poskytuje pre živočíchov a rastliny viac miesta ako suché časti zemského povrchu. Predsa však v jednom smere je tento obrovský priestor značne obmedzený, a to smerom do hĺbky. Najmä ale pre rastlinnú ríšu, lebo v hĺbkach pod 200 m pre nedostatok nevyhnutne potrebného svetla nemôžu sa rozvíjať rastliny. I keď od najvrchnejších vrstiev vody až po jej najväčšie hlbiny existuje život, predsa sa s hĺbkou zmenšuje množstvo organizmov. Smerom do hĺbky životné podmienky sú stále náročnejšie. Vo veľkých hlbinách môžu žiť len organizmy zvlášť k tomu prispôsobené. Preto smerom do hĺbky nezmenšuje sa len množstvo živých organizmov, ale aj pestrosť ich druhov. Napr. na povrchu Atlantického oceánu medzi 0 až 10° južnej zemepisnej šírky a 10 - 20° západnej zemepisnej dĺžky v 1 litri vody vyskytuje sa až 10.000 rozličných mikroorganizmov, v hĺbke 100 m je ich 2.700, v hĺbke 1.000 m je ich 90 a v hĺbke 5.000 len 15. Dnes sa udáva, že v oceánoch a moriach žije asi 150.000 druhov živočíchov a vyše 10.000 druhov rastlín. Živé organizmy spĺňajú dôležitú úlohu vo Svetovom oceáne. Tým, že vydychujú jedny plyny a pohlcujú druhé, regulujú režim plynov oceánov a pevnín. Z vody vyberajú rozličné látky, čím zase vplývajú na obsah solí v oceáne. Vo veľkej miere sa zúčastňujú na tvorbe morských sedimentov, vplývajú na reliéf dna, určujú často farbu a priehľadnosť vody atď. 

   Život oceánov a morí sa koncentruje v prvom rade v pobrežných oblastiach. Boli to hlavne tieto oblasti, odkiaľ v určitom štádiu vývoja časť organizmov prechádzala na súš a časť do morských hlbín. Rastlinný aj živočíšny svet je v pobrežnej zóne morskej vody neobyčajne bohatý a rôznorodý. 

   Z rastlinných formácií najznámejšie sú rôzne druhy rias v tých miestach, kde podložie vody tvoria pevné horniny. V plytších vodách žijú hlavne zelené riasy, v hlbších hnedé a v najhlbších červené riasy. Bohatstvom najmä hnedých rias sú povestné chladné vody pri pobrežiach Kamčatky, Aljašky, Chile, Ohňovej zeme. Niektoré z týchto rias dosahujú dĺžku 50, alebo 100 až 240 m. 

   Pre živočíchy pobrežnej oblasti na miestach tvrdého podložia je charakteristické veľké množstvo druhov žijúcich na dne. Forma ich tela je obyčajne vysoká, čo ich chráni pred zanesením pieskom alebo ílom. Pretože sa nemôžu voľne pohybovať, majú dobre vyvinuté orgány slúžiace na ich obranu. Okrem týchto žije tu aj veľa živočíšnych druhov, ktoré sa voľne pohybujú plávaním alebo plazením. 

   Príčiny bohatosti a rôznorodosti fauny a flóry v pobrežnej zóne treba vidieť v pestrosti fyzicko-geografického prostredia. Svetlo preniká v tejto zóne až na dno, teplota a slanosť podliehajú veľkým výkyvom, pohyby morskej vody sú tu citeľné a rôzne, strava je sem prinášaná zo šíreho oceánu i zo súše. Životné podmienky na otvorených oceánoch a moriach sú jednotvárnejšie ako v pobrežnej zóne. Strava pre živočíchov nie je už tak skoncentrovaná, čo spôsobuje veľké sťahovanie živočíchov za potravou. Preto u živočíchov sú dobre vyvinuté orgány slúžiace na plávanie. Život vyšších foriem živočíchov, medzi nimi i rýb je vo veľkej miere závislý od prítomnosti planktónu - drobných, prevažne mikroskopických živočíchov a rastlín, ktoré sa pasívne vznášajú vo vode a ktoré slúžia ako potrava početným morským živočíchom. V morských vodách chudobných na planktón je slabo zastúpený aj život vyšších foriem živočíchov. 

   Výskyt jednotlivých organizmov 

   Dlho sa predpokladalo, že hlbiny oceánov a morí sú bez života, že život živočíchov je tu nemožný, pretože v hĺbkach nie sú žiadne rastliny. Ukázalo sa však, že to bola nesprávna domnienka. 

   Pobrežné vody sú bohaté na planktón - fytoplanktón čiže živočíšny planktón, ktorý tvoria vajíčka a larvy drobných živočíchov (mäkkýšov, kôrovcov alebo medúz), živiacich sa fytoplanktónom. Hojnosť planktónu priťahuje množstvá rýb (makrely, slede a sardinky). Pobrežné vody sú bohaté aj na veľké dravce, napr. tuniaky a delfíny, ktoré sa živia menšími rybami. 

   Plytké vody. Svetlo, ktoré preniká pod hladinu mora do hĺbky 40 m, je dostatočné pre vývin podmorskej vegetácie (rastlinstva). V týchto miestach nájdeme obrovské hnedé riasy laminárie, prichytené na skalnatom dne, i kvitnúce posidónie, ktoré žijú na piesčitom podklade dna. V tropických pásmach so silným slnečným žiarením preniká svetlo do veľkej hĺbky, preto sa riasam, zachyteným o koraly darí na morskom dne až do hĺbky 80 m, kam prilákajú húfy rýb. V hĺbkach do 120 - 130 m žijú červené riasy. Morské dno je v týchto miestach prestúpené hubkami, mäkkýšmi a najrozličnejšími kôrovcami. V hĺbkach pod 200 m už riasy nežijú, vyskytujú sa tam však viaceré druhy kôrovcov, morských hviezdic a ježoviek. 

   Na otvorenom mori, čiže ďaleko od pobrežia je planktónu menej a ryby sa vyskytujú zriedkavejšie. Okrem druhov, žijúcich v pobrežných vodách (makrely, sardinky, tuniaky ....), ktoré kvôli obžive alebo reprodukcii migrujú, nachádzajú sa v týchto oblastiach hlavonožce (kalmáre, sépie, chobotnice), krevety, korytnačky, žraloky, veľryby i vorvane, teda zdatní "plavci", schopní plávať aj proti morským prúdom. 

   Abysálne pásma. Na niektorých miestach dosahuje hĺbka vody až 2.000 a viac metrov. Ide o hlbomorské, čiže abysálne pásma, ktoré sú chudobné na život. Neprenikne sem nijaké svetlo a neveľký počet živočíchov sa prispôsobil tme i nedostatku potravy. Vyskytujú sa tu zvláštne druhy, ktoré majú vyvinuté svietivé ústroje, veľké oči alebo tenké a dlhé zuby. Ďalšie sa vyznačujú mimoriadne veľkými ústami. V hĺbke pod 3.000 m žijú len holotúrie, niektoré druhy hubiek, veľké kôrovce a zriedkavé ryby, napr. Friacanthidae, ktoré dostali meno podľa troch lúčov vyrastajúcich z plutiev. Tie plnia funkciu chodidiel, o ktoré sa ryby opierajú. 

   Planktón 

           Podľa spôsobu života a pohybu sa morská fauna delí na niekoľko skupín: planktón (mikroskopické riasy, prvoky, drobné kôrovce, mechúrniky a iné), nektón (ryby, veľryby, žraloky, korytnačky, plutvonožce, hlavonožce, medúzy, kraby a iné), bentos (morské huby, koraly, ustrice, perlorodky, bruchonožce, ježovky, kôrovce a iné) a baktérie. 

Planktón (gr. planktos - blúdiaci) = súhrn drobných rastlín a živočíšnych organizmov, voľne sa vznášajúcich vo vode a slúžiacich ako potrava pre vodné živočíchy. Rastlinná zložka planktónu sa nazýva fytoplanktón, živočíšny zooplanktón. Organizmy zdržujúce sa blízko morského dna tvoria hypoplanktón, vo vrstvách do 200 m epiplanktón. Organizmy, ktoré obývajú najvrchnejšie vrstvy vody, tesne pod hladinou, sú neustón. 

Malé druhy planktónu (pelagické baktérie a jednobunkové rastliny a živočíchy) tvoria protoplanktón. Časť planktónov s jedincami menšími ako 5 mikrónov je ultraplanktón. Väčšie druhy planktónov, ktoré sa dajú zachytiť planktónovými sieťkami s veľkosťou ôk približne 1 mm, tvoria makroplanktón. Časť planktónu, pri ktorom prebieha celý vývojový cyklus vo voľnej morskej vode sa nazýva haloplanktón. Časť planktónov s väčšími organizmami je megaplanktón (alebo pleustón), drobná, voľným okom neviditeľná časť je mikroplanktón (alebo nannoplanktón). 

Mikroskopické morské rastliny, čiže fytoplanktón sú známe aj pod názvom "morská tráva", pretože predstavujú bohaté "pastviská", ktoré slúžia ako zdroj potravy pre živočíšny planktón. Každoročne sa utvorí viac ako 2 bilióny ton nového planktónu, najmä na jar. 

Pancierovka (krill) patrí k väčším typom živočíšneho planktónu, živí sa fytoplanktónom. Sama býva zdrojom potravy obrovských veľrýb, ktoré si ju filtrujú z vody. 

Panciernaté bičíkovce patria k rastlinnému planktónu. Vydávajú krátke záblesky svetla. 

Riasy (Algae) = skupina rastlín s jednobunkovým až mnohobunkovým telom. Riasy patria k významným producentom organickej hmoty (na planktonické riasy v moriach pripadá 80 % fotosyntetickej produkcie). Niektoré riasy sa ťažia na priemyselné spracovanie, uvažuje sa o ich využití aj ako potrava pre ľudí. 

Koraly (Anthozoa) = trieda mechúrnikov s rohovitou alebo vápnitou kostrou. Koraly vytvára tvrdá vonkajšia kostra polypov. Pred 20 rokmi si ľudia mysleli, že polypy sú rastliny. Väčšina polypov má priemer tela iba 5 mm. 

Polypy sa otvárajú, aby zachytili potravu ramenami okolo úsť. Tie obsahujú pŕhlivé bunky, ktoré omračujú alebo zabíjajú korisť. Spôsob, akým rastú koraly, závisí od ich druhu, od toho, ako sa vysporiadajú s nárazmi vĺn, od toho, nakoľko si vedia získať životný priestor a slnečné svetlo na úkor iných. 

Koraly rastú hlavne v teplých a plytkých tropických moriach, kde sa teplota vody pohybuje medzi 23 - 27°C. Obvykle sa im darí na náveternej strane útesu, kde narážajúce vlny prevzdušňujú vodu a chránia ich pred udusením v bahne. 

Na Zemi sa nachádzali koralové útesy už pred 450 miliónmi rokov. Koraly rastú veľmi pomaly. Na svete je asi 6.000 km2 koralových útesov. Väčšina sa nachádza v Tichom oceáne. 

Anglický prírodovedec Charles Darwin opísal v roku 1842 typy koralových útesov. Jeho definície sa používajú dodnes. Pobrežné útesy vyrastajú v plytkej vode pozdĺž pobrežia, od neho ich ale oddeľuje lagúna (plytké jazero so slanou vodou) alebo prieliv. Atoly vznikajú, keď sa koraly prichytia a rastú na okrajoch oceánskych ostrovov (sopiek). 

   Najväčšie sústredenie koralov: 

   Veľká útesová bariéra dlhá 2.300 km, široká 2 - 1,50 km (v Koralovom mori, na východnom pobreží Austrálie). 

- Great Barrier Reef (angl.) 

Vzdialenosť od pobrežia na severe je 30 - 40 km, na juhu 200 km. Väčšina útesov je počas prílivu ponorená pár cm pod hladinou mora, pri odlive niektoré vyčnievajú 0,5 - 1 m nad vodou. 

Nachádza sa tu asi 6.000 druhov koralov. V celom páse je len 20 priechodov pre väčšie lode. 

Najväčší koralový ostrov (atol) je Kiritimati v Polynézii: plocha celkom 642 km2, plocha súše 323 km2. Objavil ho britský moreplavec James Cook na Vianoce v roku 1777. 

Niektoré druhy živočíchov v oceáne 

Kožatka veľká (Dermochelys coriacea) je najväčší morský plaz (korytnačka). Meria vyše 2,1 m a váži 540 kg. Má plochý pancier a medzi prstami plávaciu blanu. 

Garupa striehne medzi koralmi. Vyzerá, akoby spala, no iba dovtedy, kým sa jedna z malých rybiek neoddelí od húfu. Vtedy prudko zaútočí. 

Mornár je morský had žijúci v tropických oceánoch. Je jedovatý, má sploštený chvost používajúci na plávanie. 

Barakuda je neľútostný lovec koralových útesov. Má veľa ostrých zubov a štíhle mocné telo. 

Hviezdovka - tŕňová koruna. Veľké časti Veľkej koralovej bariéry požrali práve hviezdovky. 

Morský nahožiabry slimák nemá ulitu. Býva žiarivo sfarbený. 

Sasanka rozprestiera pŕhlivé ramená, aby chytila drobné živočíchy. Svoje ramená môže vtiahnuť do telovej dutiny. 

Muréna nabodáva na špicaté zuby mäkkýše a ryby. V ústach ale dovolí krevetám oberať zvyšky potravy. 

Pterois je ryba so žiarivými farbami pôsobiacimi ako výstraha. V plutvách má ostne so smrtiacim jedom. 

Úhoríky žijú s chvostom v piesku, vystrčenú majú len hlavu. Tieto ryby žijú v kolóniách. 

Sépia obyčajná mení svoje sfarbenie podľa okolia. Prispôsobí sa každému okoliu. Má 8 ramien a 2 chápadlá. 

Šabľovec žije v hĺbke 300 - 1.000 m (pásmo šera). Má vypúlené šošovky, oči aj ústa má vytočené nahor. Tak chytá potravu, ktorá padá zhora. 

Veľkozubec žije v hĺbke 1.000 - 2.800 m. V noci však vypláva do výšky 50 m pod hladinou. Má telo "hada" so svetielkami lákajúcimi korisť. 

Ryba Photoblepharon má 2 svetelné orgány. Počas arabsko-izraelskej vojny roku 1867 vojaci pokladali svetlá týchto rýb za nepriateľských žabích mužov a rozprášili ich dynamitom. 

   Živočíchy v okolí hydrotermálnych komínov (2.500 m pod hladinou): 

Hlbokomorský bentos je názov pre hlbomorské živočíchy (červy, kôrovce, túrie, ježovky, ľaliovky, krevety). Žijú na dne alebo tesne nad ním. Nad hlbokomorskými planinami žijú živočíchy nazývané abysálno-pelagické. 

Kôrovce (komáre a kraby) sú celkom slepé. Potravu získavajú z horúcej vody vyvierajúcej z komínov. 

Lastúrniky (mye a slávky) sú dlhé až 30 cm. Výživu im produkujú baktérie v ich telách. 

Sliznáče sú ryby dlhé 25 cm. Živia sa rúrovcami. 

Rúrovce - obrovské rúrovité červy Riftia zásobujú sulfánom baktérie, ktoré žijú v ich telách. Zo sulfánu (získaného z vody bohatej na síru) vytvoria výživné látky pre seba i hostiteľa. Rúrovce môžu mať až 3 m. 

   Živočíchy v hĺbke 4.000 - 6.000 m pod hladinou: 

Pohárikovité hubky vyrastajú z morského dna na stonkách z kremeňa až do výšky 40 cm. 

Ľaliovky (ostnokožce) sú tu veľmi časté. (Medzi ostnokožce patria aj ježovky, hadovice a holotúrie.) Majú schránky s ostrými ostňami. 

Holotúrie sú mäkké. Pomaly sa plazia po dne a zbierajú zvyšky rastlín a živočíchov (= výživa detritom). 

Obrovská nohatka má dlhé nohy. Vyciciava červy a iné bezstavovce s mäkkými telami. 

Perovníky sú jemné koraly, príbuzné tým, ktoré vytvárajú morské útesy. Sú vysoké až 1,5 m. 

Halosaurus je ryba dlhá 2 m. Má špicaté ústa a klinovité telo. 

Bathypterois je ryba s 3 dlhými zvláštnymi plutvami. Používa ich ako podložky pri "státí" na morskom dne. 

Saccopharynx má veľké vakovité ústa. Prehltne rybu väčšiu ako je on sám. 

Živočíchy Arktídy: mrož ľadový, polárny medveď, narval jednorohý, bieluha žltobiela, rybár dlhochvostý. V strede zamrznutého mora žije málo živočíchov, no na jeho okrajoch je to iné, zvlášť v lete. Niektoré zvieratá sú stálymi obyvateľmi Arktídy, iné sem prichádzajú iba v lete. 

Živočíchy Antarktídy: pancierovky, vráskavec ozrutný, tulene, tučniaky. Zamrznutá pevnina je prevažne neobývaná, no moria okolo nej sú plné života, hlavne v lete. Tieto živočíchy sa prispôsobili drsnému a chladnému životu. Mnohé ryby tu majú v krvi protimrazové látky. 

   Znovuobjavená ryba.